Ikony košickej architektúry

Pozastavte sa pri pozoruhodnej budove Rímskokatolíckej farnosti svätého Gorazda a spoločníkov z dielne košického štúdia ARZ a architektov Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Areál kostola je oddelený od rušnej cesty pergolou, a tak si jeho návštevnící môžu vychutnávať výhľady na 35-metrovú vežu, štrbinové okná, no najmä typický tehlový obklad. Dielo získalo v roku 2003 prestížnu cenu CE.ZA.AR v kategórii Občianske a priemyselné budovy.

Zavítajte na sídlisko Košického vládneho programu a spoznávajte epickú stavbu s metalickým opláštením od architektov Pavla Simka, Richarda Neufelda, Petra Pásztora a Martina Drahovského z roku 2012. Táto monumentálna stavba pre duchovné účely sa vyníma na pozadí tradičného panelákového sídliska hneď vedľa rušnej štvorprúdovky. Vyše 33-metrovú vežu si všimne každý návštevník už z veľkej diaľky. Urbanistickú stavbu s titánzinkový plášťom tiež dopĺňa oválne námestie a pozoruhodný drevený interiér.

Zastavte sa za oddychom alebo obdivom mestskej architektúry na kúpalisku Červená hviezda z dielne legendárneho architekta Ľudovíta Oelschlägera, ktoré už od roku 1936 prispieva k zábavnému voľnočasovému programu košických obyvateľov. Objekt je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou s terasovito umiestnenými bazénmi či severnou a východnou budovou. Nájdete tu zachovaný autentický drevený mobiliár šátňových kójí i pravouhlú kolonádu.

Zoznámte sa s ojedinelým obytným blokom na Letnej ulici z roku 1931. Jeho autor, český architekt Josef Polášek, vytvoril tento trojkrídlový dom pre až 48 rodín úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Projekt je družstevnou výstavbou, predstavuje istý typ kolektívneho bývania. Architekt v meste tak vytvoril významný príklad funkcionalistického obytného priestoru, ktorý bazíruje na princípoch ortogonality.

Objavte umelecký klenot Košíc na severe mesta, v rodinnom dome sochára Jána Mathého († 2012) a jeho manželky Evy Mathéovej. Táto neofunkcionalistická budova na Slovensku je návrhom architekta Michala Baníka, kompletná realizácia sa konala v rokoch 1975 – 1983. V roku 2019 sa tento výnimočný objekt, odetý v jednoduchosti a minimalizme, stal národnou kultúrnou pamiatkou a je tiež múzeom niekdajšieho košického sochára.

Zastavte sa pri budove na severe Hlavnej ulice, ktorá je významným dielom z pera českej architektky Růženy Žertovej z rokov 1962 – 1964 a zároveň jedným z prvých plnosortimentových obchodných domov po roku 1945. Celková plocha dosahuje rozlohu až 14 600 m² – tento železobetónový monolit slúži miestnym obyvateľom už šesť dekád ako miesto pre nakupovanie a oddych. Prior má svoj civilný výraz, prirodzene zapadá do historického prostredia a nadväzuje na okolité budovy Hlavnej ulice. Nezabudnite si poriadne prezrieť aj najvýraznejší prvok – obvodový plášť z betónových tvárnic od sochárky Jany Bartošovej-Vilhanovej.

Obdivujte ikonický spot zrekonštruovaného komplexu kasární na Kukučínovej ulici z obdobia, keď sa mesto pýšilo titulom Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Tri hlavné budovy pôvodných vojenských kasární Alfa, Bravo a Charlie vtedy doplnilo osem nových moderných pavilónov. Dnes sú Kasárne/Kulturpark od autorov architektonického štúdia zerozero miestom udržiavaného skejtového námestia, sídlom kultúrnych a mestských inštitúcií i orientačným bodom mesta pre mnohé zaujímavé a vzdelávacie aktivity.

Neologická “Bužňa”, bola v minulosti jednou z viacerých synagóg v meste. Jej autorom je budapeštiansky architekt Ľudovít Kozma, ktorý v roku 1925 vyhral medzinárodný konkurz na výstavbu synagógy v Košiciach. Začiatkom 60. rokov sa však zo synagógy stal Dom umenia a k budove pribudla prístavba v podobe foyera s tanečným parketom, sálou, šatňami a salónikmi. Nad vchodové dvere bol umiestnený výrazný nápis a podobizne 3 múz. Elipsovitá kupola dnešného Domu umenia je jedným z vizuálnych symbolov mesta. Dnes je budova sídlom Štátnej filharmónie Košice.

Zrevitalizovaná synagóga v neoklasickom štýle je dielom známeho košického architekta Ľudovíta Oelschlägera z roku 1927, ktorý v meste zanechal viacero stavieb so svojím typickým architektonickým rukopisom. Fasáda využíva neoklasickú architektúru a miestne tradičné motívy. Interiér sa nesie v duchu princípov modernej architektúry s klenutou centrálnou halou a ženskou galériou.